O štúdiu v zahraničí, 2. časť

Autor: Oxbridge Admissions | 15.4.2015 o 21:16 | Karma článku: 3,82 | Prečítané:  743x

V prvej časti o štúdiu v zahraničí nám reportoval o svojich skúsenostiach Samo Trizuljak, študent na University of Cambridge. V druhej časti vám svoj pocit zo štúdia v zahraničí, v čom vidí rozdiely medzi slovenským a britským vzdelávacím systémom, a aké to má všetko výhody dnes povie Matej Hamaš.  

Volám sa Maťo Hamaš, mám 21 rokov a momentálne som študentom informatiky v treťom ročníku na University of Cambridge vo Veľkej Británii. Svoje stredoškolské roky som strávil najprv Gymnáziu Grösslingová v Bratislave, odkiaľ som po septime odišiel do medzinárodného programu International Baccalaureate na Gymnázium Jura Hronca.

Štúdium na Cambridge sa od štúdia na Slovensku líši v mnohom. V prvom rade, Veľká Británia je ešte stále jedna z mála krajín Európskej únie, ktorá od študentov vyberá nemalé školné. Momentálne je to £9000 ročne, s výnimkou Škótska, a na zmenu v blízkej budúcnosti to nevyzerá. Našťastie, anglická vláda poskytuje za veľmi výhodných podmienok študentské pôžičky pre všetkých občanov EÚ, čím umožňuje študovať naozaj takmer všetkým. Mať študentskú pôžičku je tu štandardom, a nielen medzi Slovákmi. Niektoré školy takisto poskytujú štipendiá, čím znižujú finančnú náročnosť štúdia.

Či už je to dané vysokým školným, históriou, alebo mentalitou, veľký rozdiel medzi Cambridge a slovenskými vysokými školami vidím v spôsobe vyučovania a prístupe k vzdelávaniu zo strany ako študentov, tak profesorov. Vyučovanie na Cambridge je rozdelené do troch celkov. Okrem klasických prednášok a praktických cvičení sú tu supervízie, teda hodiny, na ktorých sa stretne jeden učiteľ s dvoma až štyrmi študentmi. Vždy im dopredu zadá cvičenia, ktoré potom spolu na supervízii rozoberajú. Takisto sa nám tým otvára priestor pýtať sa na veci, ktoré nám boli na prednáškach nejasné. Nakoľko učiteľ býva častokrát expertom v odbore, tieto supervízie sú pre mňa jednoznačne najhodnotnejšou časťou štúdia.

Druhý rozdiel, ktorý je pre mňa neprehliadnuteľný, je spolupráca Univerzity s korporátnym svetom. Letné stáže sú tu bežnou súčasťou štúdia a nie sú len výsadou študentov starších ročníkov, prípadne študentov technologických odborov. Stáže bývajú spravidla platené, takže okrem získania cenných skúseností je to šanca pre študentov si privyrobiť a odbremeniť tým rodičov od financovania štúdia. Univerzita taktiež často pozýva rečníkov z korporácií, aby sa prišli so študentmi podeliť o skúsenosti z praxe. Párkrát do roka organizuje tzv. careers fair, kde firmy prezentujú pracovné príležitosti, či už letné, alebo na plný úväzok. Okrem toho univerzita poskytuje študentom zadarmo kariérne poradenstvo, organizuje modelové pohovory a workshopy, napríklad o písaní životopisov. Vďaka tomuto všetkému sa veľakrát stane, že študenti dostanú pracovnú ponuku na trvalý pracovný pomer ešte pred ukončením štúdia.

Väčšina mojich spolužiakov počas štúdia absolvovala stáž v renomovaných firmách ako Google, Facebook, či Microsoft, v Európe aj v USA. Mnohí z nich sa do týchto firiem na konci školského roka vracajú ako regulérni zamestanci. Ja sám som absolvoval dvanásťtýždňovú stáž v Skype v Prahe a v lete sa chystám do USA. Vyskúšať si prácu vo svojom odbore už počas štúdia je pre mňa veľmi cennou skúsenosťou, ktorá mi v budúcnosti pomôže pri výbere povolania.

Ako tretí rozdiel medzi Slovenskom a Veľkou Britániou by som rád uviedol rozdiel medzi tým, ako je verejnosťou vnímaný človek s ukončenou strednou školou, bakalárskym a magisterským titulom. Mám totiž pocit, že na Slovensku je človek s maturitou a priori považovaný takmer za nevzdelaného. Či už je to kvalitou našich stredných škôl, historickým dedičstvom, alebo tlakom spoločnosti, drvivá väčšina mladých sa u nás snaží za každú cenu dostať na univerzitu. A nemožno im to zazlievať, pretože s trochou zveličenia je dnes magisterský titul potrebný pomaly aj k výkonu verejnoprospešných prác. Kde je dopyt, tam je aj ponuka, a tak sme dnes svedkami zrodu univerzít v mestách, ktoré priemerný Slovák ani nevie nájsť na mape. Vo Veľkej Británii nie je podľa mňa tento tlak vôbec taký výrazný, a dokonca veľká väčšina ľudí študujúca na univerzitách odcháda do praxe po dosiahnutí bakalárskeho titulu. Ten má vo Veľkej Británií v porovnaní so Slovenskom oveľa väčšiu váhu a v štúdiu ďalej pokračujú najmä ľudia, ktorí zvažujú zotrvanie na akademickej pôde.

Štúdium v zahraničí má jednoznačne svoje výhody. Niektoré z nich som spomenul vyššie, medzi iné patrí samozrejme jazyk, osamostatnenie sa od rodičov, získanie rozhľadu, či nových priateľov z celého sveta. Takéto štúdium má aj negatívne stránky, a preto by si každý potencionálny uchádzač mal dobre rozmyslieť, či je štúdium v zahraničí pre neho to pravé. Okrem vyšších finačných nákladov hrajú úlohu faktory ako odlúčenie od rodiny a kamarátov, pendlovanie medzi Slovenskom a zahraničím a minimálne spočiatku aj jazyková bariéra, či smútok za domovom.

Pre mňa boli začiatky relatívne ťažké a dokonca som uvažoval nad zmenou univerzity. Na Cambridge je intenzita štúdia počas trimestra naozaj vysoká a od študentov sa vyžaduje maximálne úsilie. Záleží na univerzite, ale skúšky veľakrát bývajú iba na konci roka, a tak nie je raritou, že vaše záverečné hodnotenie závisí iba od pár testov v máji. Niektoré univerzity, medzi nimi aj Cambridge, známkujú na základe percentilu, teda vaše hodnotenie je závislé nielen od toho, koľko viete vy, ale aj od toho, či viete viac, alebo máte viac šťastia pri testoch, ako vaši spolužiaci. Opisovanie sa tu netoleruje, prichytenie by viedlo pravdepodobne k jednosmernej letenke domov. Testy sú väčšinou iba písomné a opravné termíny neexistujú. Aj preto môže štúdium na takejto vysokej škole v porovnaním so slovenskou univerzitou pôsobiť stresujúcejšie.

Keď sa ma niekto spýta, či stojí za to ísť študovať do zahraničia, moja odpoveď je áno, nakoľko by som podobnú skúsenosť, akú mám ja, doprial každému študentovi. Treba si však zvážiť pre a proti a nezabúdať, že aj na Slovensku je mnoho vynikajúcich príležitostí a vynikajúcich ľudí, kvôli ktorým sa oplatí zostať, respektíve vrátiť. Mojím plánom je ešte nejaký čas pobudnúť v zahraničí, minimálne dokončiť školu a nazbierať pracovné skúsenosti. Návrat na Slovensko však nie je vôbec vylúčený a pohrávam sa s myšlienkou po návrate pôsobiť v neziskovom sektore alebo vzdelávaní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?