O štúdiu v zahraničí, časť 1.

Autor: Oxbridge Admissions | 3.4.2015 o 19:35 | Karma článku: 4,87 | Prečítané:  1581x

Pre mnohých Slovákov je štúdium v zahraničí predstavou, ktorej sa buď boja čeliť, alebo o nej ani neuvažujú. Dôvody bývajú rôzne – od nedôvery vo vlastné schopnosti dostať sa na zahraničnú univerzitu, strach z odlúčenia od domáceho prostredia, po jednoduché „neviem ako na to“. Avšak motivácii najviac pomôže vyhľadanie si informácií, a opýtať sa tých, ktorí už vedia, ako na to. Samuel Trizuljak sa s nami podelil o svoje zážitky so štúdiom vo Veľkej Británii, ako sa naň dostal, aké rozdiely vidí medzi slovenským a britským vzdelávacím systémom, aké skúsenosti mu priniesla stáž v real estate firme HB Reavis na Slovensku, a prečo štúdium v zahraničí naozaj stojí za to.

Narodil som sa pred dvadsaťjeden rokmi v Bratislave a momentálne už piaty rok študujem v zahraničí. Vďaka štipendiu od Nadácie Otvorenej spoločnosti som posledné dva roky strednej, vrátane maturity, absolvoval v Anglicku. S pomocou tejto skúsenosti som sa úspešne hlásil na Cambridgskú univerzitu, kde mám za sebou prvé dva roky bakalárskeho štúdia ekonómie. Tento akademický rok trávim na študijnej stáži na univerzite v nemeckom Heidelbergu a budúci akademický rok budem dokončovať bakalára opäť v Cambridge. Zaujímam sa tiež o politickú filozofiu, vďaka čomu som mal možnosť sa zúčastniť letných škôl a konferencií v Taliansku, v USA, či v Poľsku.

Prostredníctvom organizácie LEAF som v lete 2013 stážoval v spoločnosti HB Reavis. Mojou ďalšou, pre zmenu samo-iniciovanou „stážou“, respektíve pracovnou skúsenosťou, na jeseň 2014,  bola organizácia SKonferencie, podujatia pre zahraničných Slovákov, na ktorom v októbri v Londýne o pre a proti návratu na Slovensko diskutovalo takmer 200 študentov a čerstvých absolventov s poprednými osobnosťami slovenského súkromného, verejného a tretieho sektora, ako napr. Anton Zajac, Ladislav Kossár, či slovenský veľvyslanec v Londýne Miroslav Wlachovský.

Keďže som takpovediac zo dňa na deň prestúpil zo slovenského stredoškolského systému, na anglický, rozdiely v týchto systémoch mám veľmi dobre zažité. Hlavným systémovým rozdielom je, že v Anglicku sa študent posledné dva roky strednej školy (12. a 13. ročník, spoločne nazývané Sixth Form) venuje len maturitným predmetom. Všeobecné vzdelávanie, t.j. vzdelávanie v širokom spektre predmetov, sa ukončuje spolu s povinnou školskou dochádzkou skúškami GSCE. Na rozdiel od septimy a oktávy slovenského gymnázia, kde okrem maturitných seminárov študent stále má aj ostatné predmety, v ekvivalentných ročníkoch v Anglicku sa študent učí len 4,5 predmetov, ktoré si sám vyberá. Dovoľuje to ísť väčšmi do hĺbky, a študent má možnosť „oťukať sa“ s daným predmetom, a postupne sa profilovať pre vysokoškolské štúdium.

Pri prihlasovaní na vysokú školu sú tiež maturitné známky väčšinou samé o sebe jediným finálnym kritériom pre výber. T.j. väčšina univerzít nevyžaduje, aby študent písal akýkoľvek ďalší prijímací test. Na ilustráciu: pri hlásení sa na ekonomickú a finančnú matematiku na bratislavskom MatFyze, by som musel písať dodatočné SCIO testy z matematiky. Pri prihláške na štúdium ekonómie na 5 britských univerzít som okrem samotných maturít absolvoval len jediný pohovor na Cambridge (pozn. pohovor je špecifikom prihlášok na Oxford a Cambridge). Čím to je? Britské univerzity sa môžu na rozdiel od slovenských spoľahnúť na to, že tamojšie maturitné známky sú pravdivým meradlom potenciálu študenta. Dôvodom je spoľahlivá objektívnosť hodnotenia. Maturitné skúšky sú výlučne písomné, kontrolované externe, a štandardizované, t.j. po celej krajine píšu maturanti ten istý test. Skrátka, ktorýkoľvek maturitný predmet je hodnotený formou, ktorá sa na Slovensku používa myslím len pri matematike, a aj to len čiastočne: monitormi. Na Slovensku sú ústne maturity hodnotené aj internými učiteľmi, a sú teda v podstatne väčšej miere vystavované subjektívnosti hodnotenia. Nečudo, že tie naše preto majú pre účely vysokoškolských prijímačiek menšiu výpovednú hodnotu a univerzity sa spoliehajú na iné druhy testov.

Zaujímavosťou je, že maturitné skúšanie je v Anglicku trhovo riadené. Rôzne exam boards (Rada pre maturitné skúšky, pozn. ed.), licencované štátom, vytvárajú vlastné osnovy aj s učebnicami pre spektrum maturitných predmetov a zaručujú tiež externé známkovanie maturitných skúšok. S touto ponukou sa uchádzajú o priazeň škôl, ktoré si pre každý predmet, ktorý sa u nich vyučuje, vyberú exam board, ktorý u nich daný predmet zabezpečí. Exam boards sú teda pod tlakom vytvárať také osnovy, ktoré vyhovujú požiadavkám univerzít a škôl, čo zaručuje kvalitnejšiu výuku a spokojnejších študentov.

Čo sa obsahu maturitných predmetov týka, hlavný rozdiel vidím v tom, že zatiaľ čo posledné ročníky slovenského gymnázia budujú u študenta široké faktické vedomosti, anglický Sixth Form buduje u študenta schopnosť aplikovať faktické vedomosti, čítať s porozumením, dôvodiť a sformulovať si vlastný názor: populárne zvané kritické myslenie. Najviac sa to prejavuje pri humanitných predmetoch. Zakiaľ pri príprave na skúšku zo slovenskej maturity z náuky o spoločnosti sa študent, v lepšom prípade, namemoruje dlhý zoznam definícií politických konceptov ako legislatíva a exekutíva, a pri skúške zoznam naspamäť zopakuje, pri príprave na anglickú maturite v predmete Politics & Government študent v priebehu roka analyzuje rozdiely medzi  administratívou Georgea Busha a Baracka Obamu a na skúške argumentuje, že Bush v dôsledku jedenásteho septembra svoje exekutívne právomoci pri zasahovaní do americkej legislatívy presiahol až príliš, zatiaľ čo Obama je voči legislatíve dlhodobo bezmocný.

Nechcem však krivdiť slovenskému memorovaniu, aj to má svoje opodstatnenie. Mne pri maturitných skúškach z humanitných predmetov ako ekonómia, politika, geografia, či etika, veľmi pomohli faktické vedomosti, ktoré som predtým načerpal na slovenskej strednej. Pri argumentovaní o globalizácií na maturite z geografie som mal výhodu toho, že som svoje argumenty mohol na rozdiel od anglických spolužiakov podložiť mnohými faktickými príkladmi, ktoré som poznal zo slovenských „slepých máp“. Anglickí spolužiaci teoreticky vedeli ako argumentovať, no bez akýchkoľvek faktov, na ktoré britský systém nekladie dôraz, často nemali „o čom“. Povedal by som, že zatiaľ čo na slovenských stredných školách sa kladie priveľký dôraz na memorovanie, v tých anglických sa kladie priveľký dôraz na kritické teoretizovanie. Na mojej škole to často bývalo tak, že najlepšie známky z humanitných predmetov mali práve študenti pôvodom zo Strednej Európy. Doma ich na gymnáziu naučili naspamäť fakty a v Anglicku ich naučili ako tieto fakty použiť v argumentácii.

Moja stredná škola v Británii bola tiež školou internátnou, čiže sme trávili všetok čas na školskom campuse. Tam sa diali i mimoškolské aktivity: športy, filozofické a ekonomické debatné kluby, hudobné krúžky. Tým, že sú neustále k dispozícii, je študent bezprostredne vedený k tomu aby sa rozvíjal, aj keď sa mu v ten deň už skončil rozvrh. Na Slovensku, tým že hudobné, krúžky a športy sa dejú v kluboch, ľudových umeleckých školách, či v centrách voľného času, nie sú tieto aktivity až tak bezprostredne k dispozícií. Myslím, že mnoho stredoškolákov možno aj kvôli tomu zmešká mnoho aktivít, ktoré mu môžu pomôcť na sebe pracovať v tomto kľúčovom veku.

Porovnávať moju vysokú školu, Cambridge, so slovenskými, by bolo možno nefér, keďže nám nestačí ani taký Oxford, ktorý sa pravidelne umiestňuje v univerzitných rebríčkoch pod nami. J Na vážnejšiu nôtu, jednou špecifickou vlastnosťou mojej univerzity sú rôzne tradície, medzi ktoré patrí aj rivalita s Oxfordom, či rivalita medzi rôznymi kolégiami Cambridgskej univerzity. Totiž, samotná univerzita sa skladá z vyše 30 kolégií. Každý študent k jednému z nich patrí. Kolégiá dozerajú jednak na študentov a ich akademický program, no zároveň sa starajú o hladký priebeh štúdií: zabezpečujú ubytovanie, stravovanie, príležitosti na šport, či knižnicu. V rámci akademického programu kolégiá zabezpečujú takzvané supervisions. Supervízie sú ekvivalentom seminárov na slovenských univerzitách, akurát sa dejú v podstatne menšom počte: na jednu supervíziu pripadajú maximálne dvaja študenti na jedného profesora. Predmetom hodiny sú úlohy (pri štúdiu ekonómie argumentačné eseje a matematické príklady), ktoré študenti vopred vypracujú. Okrem prednášok, ktorých sa účastní celý ročník, absolvuje prvák v štúdiu ekonómie cca tri supervízie za týždeň. Práve tento osobný prístup je to, čo najväčšmi pomáha akademickému rozvoju študenta bakalárskych odborov a odlišuje vzdelávanie v Cambridge a v Oxforde (podobný systém) od iných univerzít.

Dôležitým rozdielom v systéme vzdelávania je tiež rozdelenie akademického roku. Okrem toho, že prednáškové cykly začínajú tradične vo štvrtok a končia stredou, je akademický rok rozdelený na tri 8-týždňové trimestre. Počas trimestrov sa konajú prednášky a supervízie, a kvôli sústredeniu na akademickú prácu majú študenti v tomto čase preventívne zakázané brigádovať. Zvyšných 28 týždňov v roku potom trávia študenti dobiehaním učiva, ktoré nestihli vstrebať počas trimestrov, alebo stážami vo londýnskych firmách, či v laboratóriách, pracujúc na svojom výskume, či privyrábajúc si na školu.

Moja stáž v HB Reavis bola pre mňa prvou pracovnou skúsenosťou, a to jednoznačne veľmi dobrou. Počas troch mesiacov som mal možnosť spoznať fungovanie firmy, ktorá sa za posledné dve dekády etablovala ako líder na real estate trhu v Strednej Európe. Práve v čase mojej stáže sa zvažoval ich vstup na trh v Turecku a vo Veľkej Británi, ktorý je dnes už realitou. Bolo super zblízka vidieť ako slovenská firma preniká čoraz ďalej do sveta. Príjemnou aspektom bola tiež práca na interných projektoch spolu s ďalšími stážistami – Slovákmi zo zahraničných aj domácich univerzít. Táto stáž mi jednoznačne potvrdila domnienku, že na Slovensku sú firmy, kvôli ktorým sa na Slovensko, hoc aj so zahraničnou školou, oplatí vracať.

Školám v zahraničí vďačím v prvom rade za príležitosti rozvíjať svoj akademický záujem o veci verejné: na univerzite bakalárskym štúdiom ekonómie, a mimo univerzitu štúdiom politickej filozofie. Aj vďaka grantom priamo od školy som sa mohol zúčastniť letných škôl, a konferencií v USA, Taliansku, či v Poľsku. Neposledne, moje Cambridgské kolégium mi tiež sprostredkovalo možnosť môjho súčasného študijného pobytu na univerzite v nemeckom Heidelbergu, kde sa venujem štúdiu európskych politík a cudzích jazykov.

Asi najlepšia vlastnosť, ktorej som si vďaka anglickému vzdelávaciemu systému privykol, je schopnosť konštruktívne prijímať kritiku. Na Slovensku mám niekedy pocit, že nesúhlas s  niečím názorom, znamená, že daného človeka odmietam celkovo ako osobu. „Nesúhlasíš so mnou? Tak sa prestávam s Tebou baviť.“ Zvyk, vedieť sa odosobniť sa od vlastného názoru, či nezávisle zhodnotiť názor opačný môjmu vlastnému, mi príde ako kľúčový. V osobnom ale aj v pracovnom živote je dobré byť otvorený kritike a snažiť sa využiť ju v úsilí byť väčším odborníkom a cnostnejším človekom.

Čo sa návratu na Slovensko týka, myslím, že ma čaká ešte niekoľko rokov v zahraničí. Rád by som rozvíjal svoj záujem o veci verejné ďalej prostredníctvom magisterského štúdia a kvalitnou pracovnou skúsenosťou na verejných politikách v medzinárodnom prostredí. Okrem dverí do sveta, ktoré čas strávený štúdiom v zahraničí otvára, tento čas však často aj zvyšuje mieru, s ktorou sa človek teší na prázdniny, domov. A skôr či neskôr rád skúsim zistiť, či tam vydržím dlhšie ako len na tie pekné prázdniny.

Autor: Samuel Trizuljak

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?