Raňajky s biskupom, obed s detektívom, večera s upírom

Autor: Oxbridge Admissions | 23.4.2014 o 21:16 | (upravené 23.4.2014 o 22:51) Karma článku: 6,49 | Prečítané:  1085x

Jedna hodina v noci, kdesi na kraji jednej z Londýnskych vilových štvrtí. Stojím v predsieni do pivničných priestorov, kde mi osoba v čiernom obleku odoberá krv. Jedná sa o štandardný poplatok - 150 ml. Pýta sa na krvnú skupinu. B negatív. Jedna z najvzácnejších – v Spojenom Kráľovstve ju majú iba 2% populácie. Muž v obleku sa usmeje, do špičiek zapilované zuby sa zalesknú. Môžem ísť ďalej.

Pivničné priestory sú zariadené ako veľká konferenčná sála, so švédskymi stolmi a tlmeným osvetlením. Dominuje jej veľká bar, kde barman namieša ľubovoľný koktail – základný rozdiel je, že približne 1/3 nápoja je tvorená krvou – s krvnou skupinou podľa svojho výberu.  Domáci tvrdia, že rôzne krvné typy a Rh faktory chutia rôzne. K B- sa hodí čerstvá mäta. Popíjajúci v zásade sami seba považujú za nešťastné stratené duše – zaseknuté v pre nich neprirodzených, ľudských telách. Vysvetlenia sú rôzne, ale systematicky sa opakuje napr. chyba pri reinkarnácii, kedy ich duša skončila v ľudskom tele, či konjunkcia sfér, kedy sa ich duch zasekol v nesprávnej úrovni. Túto nepríjemnú situáciu sa snažia zvládať napr. meditáciou, snahou spojiť sa so svojou pôvodnou podstatou, či astrálnou rovinou existencie, kam pôvodne patria. A z času na čas sa stretnú s ostatnými svojho druhu. Pôsobia prevažne smutne, trochu dekadentne a nihilisticky, značne kultivovane. Sanguinariánska smotánka. Strávim v spoločnosti londýnskych upírov približne 4 hodiny, okolo piatej sa zberám na autobus a následne prvé ranné metro. Idem domov – nočné pozorovania sú odmeňované dňom voľna.

Mám na sebe dlhú bielu róbu pod kolená. Róby sú nesmierne pohodlné. Nerozumiem, prečo ich ľudia prestali používať. Možno preto, že sú trochu nepraktické a plantavé. Mať na sebe plantavé biele oblečenie, keď okolo ľudia víria v divokom tanci, je efektné. Už menej efektné je, keď niekto nestihne dobehnúť ku kýbliku, a vyvracia sa kde príde. Nejedná sa o nič nečakané, požívanie Ayahuascy, resp. „čajíka Daime“, ma silný dávivý efekt. Pije sa do istej miery práve z tohto dôvodu – podľa členov Santo Daime, pôvode brazílskej skupiny, ktorú by religionisti zaradili k synkretickému mixu animizmu a šamanizmu s prvkami katolicizmu,  sa jedná o fyzickú aj emocionálnu rituálnu purifikáciu.  Čajík sa varí z kombinácie brazílskych pralesných zelín, pričom tá najznámejšia prísada, a pravdepodobne najpodstatnejšia je koreň obsahujúci DMT, v Británii evidovanú ako „class A“ drogu – pschedelikum s halucionogénnymi účinkami a stavmi „ponorenia sa“ do seba. Obrad trvá niekoľko hodín, a pozostáva z rytmického systematického tanca (to s tým divokým vírením som trochu prehnal), spevu a značne dlhého sedenia v tichu, prerušovaného občasným podávaním čaju a dávením. Obrad prebieha v kombinácii portugalčiny a angličtiny, čo pre mňa nie je problém, oba jazyky solídne ovládam. Ja som sa čajíku vyhol (je dovolené sa zúčastniť a nepožívať, ak má človek lekárske potvrdenie) – po dvoch-troch hodinách, napriek tomu, že som v miestnosti plnej ľudí, som tam sám. Ostatní cestujú v iných svetoch...

Sedím v lavici a som takmer dojatý. Aj obe staršie panie, ktoré sedia vedľa mňa. Ráno sme boli v jednej zo svetových centrál slobodomurárov a po klasickom britskom Fish&Chips (trvajú na „tradičnej britskej kuchyni“) ešte navštívime obrady Medzinárodnej Spoločnosti pre Krišnovo Vedomie (ISKCON), známejšejskôr ako hnutie Haré Krišna, podľa úvodného verša Maha Mantry, ktorú musia zopakovať minimálne 16x108 krát denne, ideálne viac. Čistí to myseľ, zbavuje zlej karmy a pomáha brániť sa proti atmosfére Kali-yugy, teda súčasného Veku Pokrytectva a Sváru. Teda okrem iného.Teraz sedíme na drevených laviciach a obrovským akustickým priestorom sa rozlieha spev chóru – pozostávajúceho  z mladých chlapcov a dospelých mužov. Ich výkon je neuveriteľný. Spievajú nedávno zomrelému vikárovi jednej z londýnskych anglikánskych farností. Evensong v katedrále Sv.Pavla má značnú silu – rozcitlivel aj obe staršie panie od čínskej tajnej polície, ktoré prišli do Londýna na návštevu. Sú pomerne vysoko postavené a dnes už neslúžia v poli – ich status bol odtajnený – pôsobia ako učiteľky a výcvikové dôstojníčky naPekingskej Ľudovej Policajnej Univerzite, a do Anglicka sa prišli bližšie prizrieť tej západnej vymyslenosti, ktorú tu nazývame „náboženská pluralita“ – a ako to môže fungovať bez štátneho dohľadu. Strávili so mnou a mojimi kolegami týždeň, a dnes som ich mal na starosti ja.

Podobných zaujímavých situácii by sa našlo viac – mnohé z najzaujímavejších žiaľ spadajú pod dohodu o mlčanlivosti. Ak by ste mali záujem o podobné skúsenosti, a máte relevantný background (religionistika, sociológia/antropológia/psychológia náboženstva a pod.), rozhodne odporúčam požiadať o stáž v INFORM Institute, sídliacom kúsok od Temže hneď vedľa Royal Courts of Justice na London School of Economics. INFORM každý rok prijíma niekoľko studentplacementov z LSE a King´s College London, ale keď je človek dostatočne vytrvalý a má čo ponúknuť, môže ho „rada guvernérov“ INFORMU pustiť dnu. Z československého priestoru boli v INFORMe za jeho 25 ročnú históriu zatiaľ dvaja ľudia – doc. Zdenek Vojtíšek z Karlovej Univerzity a ja. A keď som sa s ním o jeho skúsenosti rozprával, zhodli sme sa, že sa rozhodne jednalo o jedno z najzaujímavejších období v našom živote.

INFORM je nezávislý výskumný inštitút, platený prevažne britskou vládou a akademicky pod patronátom LSE, hoci na oboch je nezávislý, má samostatné štruktúry, neplatia preňho pravidlá vládnej inštitúcie ani vnútorné pravidlá a etické nariadenia LSE.  Špecializuje sa na výskum nových náboženských hnutí, kultov, neinštitucionalizovanej religiozity a politických ideológií na koncoch politického spektra (hoci tým skôr okrajovo).

Jeho pointou je v zásade zbierať a poskytovať informácie o novej a alternatívnej religiozite komukoľvek, kto o ne požiada – verejnosti zadarmo, a médiám, polícii, akadémii, súdom a štátu v závislosti na type informácie. Krátky rozhovor je zadarmo, súdny posudok či dlhší výskumný projekt sa platí, keďže taká práca odstaví jedného researchera na niekoľko dní až mesiacov. Vypracovať informačný letáčik o moslimských študentských organizáciách pre ministerstvo školstva – 3 dni. To isté o kresťanských – 5 dní (máme síce viac informácií priamo v databázach, ale je ich podstatne viac). Nájsť jednu konkrétnu šamansko-liečiteľskú školu v Peru (žiadosť jedného francúzskeho rodiča, ktorému tam ušiel syn) – 2 týždne. Naštudovať filozofiu kvázi-maoistického apokalyptického kultu podozrivého z otrokárstva (žiadosť Scotland Yardu) – 3 mesiace (bolo nutné čakať na inkorporáciu informácií z  výsluchov).

Deň zvyčajne začína okolo deviatej ráno, kedy sa každý naloguje do svojho počítača a hodinu-dve strávi čítaním špecializovaných newsfeedov z celého sveta – v USA zomrel na uštiknutie hadom ďalší evanjelikálny „hadí pastor“, v Rusku opätovne odmietli registráciu Scientológov, v Londýne narušili radikálni moslimovia z malej miestnej skupiny pochod diverzity v Soho a Mormonský Tabernacle Choir zožal obrovský úspech na turné v New Yorku. Informácie idú jedna za druhou, relevantné sa zaznamenajú, nepodstatné sa zmažú, príliš dlhodobé či ťažko overiteľné sa presunú do „research foldra“, kde sa im neskôr budú venovať stážisti a, ak im ostane čas, aj resercheri. Potom prichádza rada na otázky, ktoré prišli emailom. Zvyčajne sú od bežných ľudí, ktorí sú na niečo zvedaví, alebo  od akademikov. Ľudia z médií a policajti zvyčajne volajú. Ľudia z vlády buď volajú, alebo ideme my za nimi. Predsa len, barónka Warsi, Minister of State for Faith and Communities, sa nebude trmácať z Eland House-u dole k nám, pôjdeme my za ňou. Niekedy príde niekto na návštevu, často predstavitelia rôznych hnutí, alebo bývalí členovia, ktorí chcú porozprávať čo zažili. Ich výpovede sa zaznamenávajú, a potom prepisujú do samostatnej časti databázy. Ak po vybavení dennej agendy ostane nejaký čas, ľudia delia svoj čas medzi researchfolder, alebo vlastný výskum. INFORM má vlastnú líniu úspešných kníh o minoritných náboženstvách, vydávaných v Ashgate. Tento rok by som mal do jednej z kníh prispieť, a jednu sám editujem. Je to česť, hoci docelazastrašujúca, predsalen, som 25 ročný chalan čo práve vyšiel zo školy a mal by som sekírovať 2-3x starších ľudí, prevažne lecturerov a profesorov, z univerzít po celom svete, od Austrálie cez Harvard po americkú National Science Foundation. Výzvu ale rád prijímam – a začínam si to docela užívať.

Jeden z dôvodov, prečo je INFORM nezávislý od LSE aj od vlády je aj to, že hoci neraz spolupracuje s políciou či súdmi, neznamená to, že zbiera informácie a potom „žaluje na sekty“ – práve naopak. Jeho databázy majú niekoľko úrovní zabezpečenia, a informácie sa automaticky poskytujú iba z prvej úrovne. Z druhej a tretej vtedy, keď dá na to daná skupina či osoba povolenie, prípadne má zvláštny dôvod (napr. právny zástupca maloletého a pod. – aj v tom prípade ale dostane editované informácie súvisiace len s jeho úzkym problémom). INFORM nikdy nekoná samostatne (neobracia sa na noviny či vládu z vlastnej iniciatívy). Jediná výnimka je vážny trestný čin (vyskytli sa prípady znásilnenia, napadnutia, zabitia, únosu a násilnej konverzie, podpaľačstva či nedobrovoľného zdrogovania) – vtedy sa obracia na políciu. Inak svoje dáta nevydáva. Za svoju históriu už INFORM musel raz dokazovať, že to s ochranou svojich kontaktov myslí vážne. Prokuratúra nariadila vydanie jeho databáz, a predstavitelia INFORMu to odmietli a podali protižalobu. Keby prehrali, INFORM by to finančne zruinovalo, a prof. Eileen Barker a vedúca výskumu a môj supervízor, Dr. Amandavan Eck Duymaervan Twist, by išli do väzenia, keďže rozsudok očakávali v kancelárii INFORMu s rukou na tlačítku „Delete“. A nerobili to iba kvôli vlastnej integrite, hoci nepochybne to bola primárna motivácia, ale aj z jednoduchého dôvodu – pokiaľ  by dané skupiny, často neverejné a bežne neprístupné, neverili, že INFORM skutočne dodržiava prísne pravidlá mlčanlivosti, nekomunikovali by s nimi – a informácie, to je to oč tu běží. Napr. ja som dostal prístup do inej ako prvej úrovne až po troch mesiacoch, a k databáze osobných údajov informátorov a kontaktov som nedostal prístup za celý čas ani raz – ak som nejaký údaj potreboval, vyžiadal som si ho cez iného zamestnanca. Súd našťastie nakoniec dal za pravdu INFORMU a vyhrešil vyšetrovateľa za „fishing expedition“ (niečo v zmysle námatkového získavania informácií, čo sa niekedy robí, ale nemalo by sa).

Jeho špecifický prístup spočíva v silnom dôraze na terénny výskum a otvorený prístup. Mnohí vedci, keď majú robiť výskum napr. o Moonistoch či Scientológoch, by sa ich nedotklo ani papekom – automaticky ich považujú za akosi mentálne slabších (čo je samozrejme nezmysel, inteligencia s príslušnosťou k svetonázoru nemá žiaden preukázaný vzťah, hoci si to rôzni ľudia z rôznych dôvodov radi myslia – staršie štúdie ktoré to tvrdili sú dnes považované za „badscholarship“). Spoliehajú sa na iné zdroje, prípadne na komunikujú skrze email. Prístup INFORMU, ktorý dnes začína medzi špecialistami na nové náboženské hnutia prevládať, je ísť k zdroju – ak sa teda chceme niečo dozvedieť o Svedkoch Jehovových, uctievačoch bohyne anorexie (fakt si nerobím srandu) či ľuďoch, ktorí si myslia, že majú dušu draka, tak ich pozveme k sebe do kancelárie, normálne sa porozprávame, a oni nás potom na oplátku pozvú na svoje stretnutia. Vznikne tak priateľský kontakt, a je možné dané skupiny či jednotlivcov kedykoľvek kontaktovať, takže informácie o nich nezastarávajú, a keď o informácie  o nich požiada ustaraný rodič, zvedavý sused, ministerstvo školstva, polícia či súd, je možné dodať akurátne, nehysterické informácie, ktoré netrpia ani pozitívnou, ani negatívnou zaujatosťou (samozrejme v rámci možností, ľudský faktor, ako zdroja, tak researchera, je vždy prítomný – so všetkými jeho výhodami aj nevýhodami).

 

Priateľský prístup k daným skupinám samozrejme neznamená, že by sa osadenstvo INFORMu stotožňovalo s predstavami daných skupín na život, vesmír a vôbec (resp. že by sa občas dobre nebavilo pri snahe pochopiť „o čo tým ľuďom ide“). Slušnosť je ale najlepšia politika a ako každý, kto sa týmto veciam venuje a trochu prišiel do styku s akoukoľvek vedou študujúcou filozofiu, náboženstvo či ideológiu, vie, že každý z nás má nejaký bias a predsudky, nejaké metafyzické predstavy a predpoklady (často nevedomé), drží nejaké filozofické axiomy a buduje nejaký ideový systém, ktorým vysvetľuje svet. Predstavy niektorých ľudí sú proste bizarnejšie než iné. A kto z nich (či z nás) má pravdu, alebo nie, to našťastie nieje naša úloha riešiť. To nechávame filozofom, teológom, etikom a politikom.Oni vytvárajú zmysel. My sme religionisti. My pozorujeme. A študujeme postupy vytvárania zmyslu. Nič viac. Nič menej.

Autor: Pavol Kosnáč, absolvent Oxford University a v súčasnosti analytik INFORM Institute na London School of Economics and Political Science.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?